mnozinou vstupnych premennych X
mnozinou vystupnych premennych Y
mnozinou vnutornych stavov Q
prechodovou funkciou δ
vystupnou funkciou λ
Na rozdiel od kombinacnych obovodov, v sekvencnych pribudaju vnutorne stavy a s nimi spojene vystupne a prechodove funkce (dufam, ze ste postrehli paralelu s konecnymi automatmi!). Ak mame predom udany pociatocny stav, tak definiciu rozsirime na <X, Y, Q, Q0, δ, λ>, kde Q0 je pociatocny stavom. Automat s pociatocnym stavom bude inicialny automat.
Vseobecny model sekvencneho obvodu (Huffmanov model) nam da lepsiu predstavu o com hovorim. Porovnajte si obrazok s definiciou.
Vstup X (vstupna abeceda) nam vlezie do kombinacnej casti obvodu, ktora je pre nas v tejto chvili black-box (vseobecny model!) a z druhej strany vylezie vystup Y (vystupna abeceda), ktory je vygenerovany vystupnou funkciou λ. V pamatovej casti obvodu sa zaroven zmeni stav podla prechodovej funkcie δ.
Z tohto popisu by sa mohlo zdat, ze vnutorny stav a vystup Y na sebe az tak velmi nezavisia, zdanie ale klame. Zavislost sa asi najlepsie popise jednoduchymi rovnicami:
Qt = δ(Xt, Qt-1), a teda sucasny stav (ten do ktoreho sa dostaneme), zavisi na vstupnom symbole a predchadzajucom stave.
Yt = λ(Xt, Qt-1), teda vystupny symbol zavisi na vstupnom symbol a predchadzajucom vnutornom stave.
Pri popise sekvencych obvodov pouzivame, s vyhodou, konecne automaty Mealy a Moore. Existuju aj dalsie, ale tieto dva su pre nas najzaujimavejsie.
