Jednotlive oblasti tranzistora sa nazyvaju kolektor, emitor a baza a su rozne dotovane.
Vpravo je schematicka znacka NPN tranzistoru a vlavo PNP tranzistoru.
zlava: emitor, baza, kolektor |
Cely jav je zalozeny na prechode PN, ktory sme sa ucili na strednej skole, ale nezaskodi si to trochu pripomenut :). Jednotlive oblasti su rozne dotovane. Emitor je silne dotovany, baza ma strednu dotaciu a najmensia koncentracia primesi je v kolektore.
Lavy NP prechod je polovany v priepustnom smere voci strednej casti a pravy PN prechod je polovany tiez voci strednej casti, ale v zavernom smere. Z emitora do baze (zlava doprava), tak majoritne nosice naboje, elektrony, prechadzaju tymto prechodom. Tak sa v blizkosti tohto prechodu v bazi vytvara zvyseny vyskyt elektronov a smerom doprava (ku kolektoru) sa znizuje. Zrekombinuje len mala cast elektronov, pretoze baza je velmi tenka a tak sa elektrony vo vacsej miere nachadzaju aj pri prechode do kolektoru. Ten je v zavernom smere, ale len pre diery, ktore sa nachadzaju v bazi. A tak, elektrony z emitoru, pritahovane kladnym nabojom v kolektore, prechadzaju do kolektoru. Takze uz mame cast NP - PN == NPN :). Takymto pretekanim elektronov je zabezpeceny vznik prudu.