Instrukcie, ktore pouzivame, mozu mat premennu, alebo pevnu dlzku. Ak maju premennu dlzku, tak
- programy maju lepsiu hustotu kodovania
- a kazdy operand moze mat svoj specifikator adresneho modu
- dekodovanie je vsak zlozite
Format kodovania s pevnou dlzkou kodu instrukcii
- rychlejsie a jednoduchsie dekoduje instrukcie
- jednoduchsie implementuje prudove zpracovanie (pipeline)
- programy ale zaberaju viac pamate
- a implementacia adresnych kodov je narocnejsia
- adresny mod je v takomto pripade sucastou kodu operacie, co je vyhodou aj nevyhodou sucasne
Na obrazku je mozne vidiet instrukciu mov, ktora je kodovana ako 001011. Operacny kod vyjadruje, ze jednotlivym instrukciam su priradene operacne znaky. Z operacneho znaku procesor vie, aku instrukciu ma vykonat. Instrukcia je teda pre CPU kodovany prikaz, ktory obsahuje op. znak a indentifikaciu operandov, nad ktorymi sa ma akcia vykonat.
